Zelenáčik žiada o informácie

Autor: zelenahliadka | 6.3.2013 o 11:18 | Karma článku: 9,94 | Prečítané:  540x

Ako Zelená hliadka sme sa už viac-krát stretli s problémom, ktorý nevieme sami vyriešiť. Dôvodom je často nedostatok informácií o tom, ako kompetentní rozhodujú a prečo tak rozhodujú. Týka sa to najmä spôsobu, akým sú investované verejné prostriedky určené na zber odpadkov z ulíc, likvidácie čiernych skládok, umiestňovania reklamných zariadení, správy verejného majetku a podobne. Prostredníctvom šiestich blogových príspevkov sa postupne spolu s naším zelenáčikom pozrieme na spôsob ako si treba žiadať informácie od hradných pánov a na čo si dávať pozor.

Na Slovensku platí, že všetko čo nie je tajné je verejné. Naša ústava pozná tieto prípady, kedy nie je možné informácie zverejniť:  „keď je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti". To znamená, že pokiaľ Dopravný podnik BA odmietne zverejniť zmluvu o prenájme reklamných plôch spoločnosti BigBoard, tak chráni napríklad bezpečnosť štátu Slovenska a pravdepodobne aj naše verejné zdravie.

O informácie môžeme žiadať všetky orgány verejnej správy či už orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy (ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú  niektoré právomoci verejnej správy.  V rovnakom ustanovení zákona je však uvedené, že právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona spravidla orgánmi verejnej moci nie sú. Ide totiž o rozpočtové a príspevkové organizácie.

Tu je však nevyhnutné vychádzať z charakteristických znakov, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Ako to už bolo uvedené, ide o náplň ich činnosti, hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu alebo obce a príslušnosť do oblasti verejného alebo súkromného práva.  Na základe týchto informácií možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. To znamená, že pokiaľ si obec založí akciovú spoločnosť, alebo s.r.o., stále sú tieto samostatné jednotky poskytovať informácie.

Informácia ako taká má pomerne abstraktnú definíciu. Pre potreby komunikácie s verejným sektorom je to vo väčšine prípadov žiadosť o určitý konkrétny dokument. Informáciou v zmysle zákona o slobode informácií je jednoznačne aj dokument (napr. zápisnica, rozhodnutie, nákres, obrazový dokument a pod.) alebo záznam. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo samotných ustanovení zákona o slobode informácií. Ustanovenie § 5 zákona o slobode informácií výslovne stanovuje, že povinne zverejňovanými „informáciami" sú aj celé dokumenty.

Keďže účelom práva na informácie a zákona o slobode informácií je aj verejná kontrola orgánov verejnej moci zo strany verejnosti, občania musia mať prístup k informáciám o činnosti týchto orgánov. Ak chcú občania zistiť, či rozhodnutie štátneho orgánu alebo zmluva nie sú protizákonné alebo nevýhodné, musia najprv poznať ich obsah. Na základe zákona o slobode informácií možno žiadať aj o sprístupnenie kópií originálov listín, ktorá je nielen informáciou o významovom obsahu listiny, ale aj grafickou informáciou o skutočnej podobe listiny (grafickým obsahom listiny) a ktorá obsahuje napríklad aj vlastnoručné podpisy alebo odtlačok pečiatky. Opačný výklad by bol v rozpore s ústavou i zákonom o slobode informácií.

Matúš Čupka

Zelená hliadka

https://www.facebook.com/zelenahliadka

Tento článok je založený na publikácií P. Wilfling (2010) Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Via Iuris, voľne stiahnuteľná tu: http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/zpibrozura.pdf

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?