Tragédia a dobrovoľné povstanie Trnavského mýta

Autor: zelenahliadka | 29.3.2016 o 9:55 | Karma článku: 12,41 | Prečítané:  12686x

Trnavské mýto sa od svojich slávnych minulých čias postupne zmenilo na dopravou preťaženú križovatku, plnú bariér, obstavanú vonkajšou reklamou, medzi ktorou sa motajú chodci. Do tohto chaosu vstúpili dobrovoľníci.  

Mýto bolo historicky významnou križovatkou, trhovníckym miestom a jednou zo vstupných brán starej Bratislavy. Nie je preto náhodou, že postupne bolo menené tak, že slúžilo najmä dobovej doprave. Najvýraznejšie stopy zanechal komunistický režim, ktorý nahradil vonkajšie trhovisko budovou Domu odborov spolu s Istropolisom a postavil Novú tržnicu.

Po roku 1989 sa Trnavské mýto dostalo do správy bratislavského Magistrátu, ktorý si zodpovednosť podelil s mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto. Funkcie tohto verejného priestoru definitívne ustúpili rozmáhajúcemu sa automobilizmu, Nová Tržnica i Istropolis stratili na svojom pôvodnom lesku a verejný priestor Trnavského mýta si rozdelili reklamné agentúry. 

Verejný priestor Trnavského mýta je síce zdrojom peňazí vďaka umiestneniu množstva reklamy, ale tieto prostriedky evidentne nekončia na tomto mieste. Výsledkom je, že nielen priestor na povrchu, ale najmä podchod trpia nedostatkom starostlivosti. Súčasnému Mýtu tak dominuje graffiti, výtlky, vonkajšia reklama a podchod, do ktorého sa mnohí obávajú vstúpiť.

Samospráva zasahuje

Trnavské mýto sa stalo synonymom problémového verejného priestoru, z ktorého sa chodci i motoristi ponáhľajú preč. Čo najskôr ho opustiť a vyhýbať sa mu v rámci možností. Je ťažko pochopiteľné ako takýto dôležitý a potenciálne zaujímavý bod v Bratislave môže byť tak zanedbaný. Samosprávy si však prácu s verejným priestorom na Trnavskom mýte vysvetlili po svojom. Prvý impulz prišiel v rámci prípravy na MS v hokeji, ktoré sa v Bratislave konali roku 2011. Najznámejším zásahom sa stali kresby s hokejovou tematikou v priestore podchodu. Tie boli rok po konaní MS v hokeji pretreté sivo-čiernou farebnou kombináciou.

Mýto sa upratalo, čo to sa namaľovalo, ale inak zostalo veľa po starom. Ďalším výrazným zásahom bola „rekonštrukcia“ električkových zastávok, kedy boli kovové časti prístreškov nanovo natreté  a následne boli sklenené výplne oblepené reklamou. Výsledkom sú temné, stiesnené priestory nástupišť kde majú sprejeri súkromie na svoju tvorbu.

Trnavské mýto je preplnené vonkajšou reklamou a práve s reklamou súvisí navýraznejší zásah posledných rokov na Trnavskom mýte. Za súhlasu Magistrátu ako majiteľa Novej Tržnice a mestskej časti Bratislava Nové Mesto ako správcu tržnice, bola staršia reklama na sladené nápoje nahradená najväčšou svetelnou reklamnou tabuľou na Slovensku. Celkovo 100 m² blikajúcej plochy sa stará o farebnosť Trnavského mýta.

Magistrát môžeme pochváliť za umiestnenie drobných odpadkových košov k vchodom od Istropolisu a Novej Tržnice, ale tým výpočet magistrátnych „zásahov“ končí. Mestská časť Nové Mesto ešte prispela dobrovoľnou akciou v podchode, kedy dobrovoľníci jednorazovo vyčistili tri steny v podchode. Odstránili graffiti i základnú farbu. Stena však dlho nezostala čistá a dnes je opäť zapĺňaná ďalšou „tvorbou“ pouličných umelcov.

Do témy vonkajšej reklamy alebo vizuálneho smogu vkročilo Nové Mesto prostredníctvom odstránenia betónovej skruže pred budovou Novej Tržnice.

 

Dobrovoľníci na scéne

Množstvo problémov Trnavského mýta má charakter rôznych drobných nedostatkov, ktoré sú produktom takmer nulovej starostlivosti najmä o mestský  mobiliár či steny podchodu. Bolo preto len otázkou času, kedy pôjde niekto okolo a povie si: „dosť“. Takýmto človekom bol Juraj Bilčík a jeho Bratislavská občianska samospráva.

Ako Zelená hliadka sme si k Trnavskému mýtu pričuchli počas testovania aktivity menom „SpotFix“ (hyperlink na TEDx prednášku). Vybrali sme si vchod do podchodu od Istropolisu a rozhodli sme sa ho adoptovať. Odstránili sme nálepky, graffiti z eskalátorov i sklenenej výplne, vytrhali burinu po okolí vchodu, opravili výtlky v okolí, ku konštrukciám po odpadkových košoch sme osadili naše vlastné koše a odhrabali nánosy na chodníkoch.

Náš SpotFix na Trnavskom mýte bol obrovským úspechom. Prišlo množstvo ľudí a odozva voči nemu bola výborná. Nezostali sme preto len pri pravidelnom odstraňovaní nálepiek či graffiti, ale ako dobrovoľnícke iniciatívy sme sa vrhli na ďalšie nedostatky ako hrdzavé zábradlia pri už spomínaných električkových zastávkach.

Ako Zelená hliadka sme potom zorganizovali dobrovoľnícku akciu v rámci podujatia Naše Mesto 2015 a spolu s firemnými dobrovoľníkmi sme nazbierali vrecia plné odpadkov, odstránili desiatky tagov z eskalátorov, osadili sme vtedy odpadkové koše ku všetkým vchodom do podchodu (dnes zostali naše dva koše pri vchode ku OC Centrál  a k lekárni medzi Vajnorskou a Trnavskou cestou).

Predposledným dobrovoľníckym počinom bolo, že sme na prvé výročie nášho prvého SpotFixu zorganizovali ďalšiu akciu. V rámci nej sme na novo natreli steny „nášho“ vchodu pri Istropolise. O čistotu stien sa teraz staráme, podobne ako o eskalátory. Raz za týždeň navštívime "náš" podchod a v priemere za 20 minút odstránime všetko nové čo pribudlo. Náklady na údržbu podchodu od vymaľovania stien sa vyšplhali na "závratných" 35 eur.  

Na úplný záver sezóny 2015 sme sa vrhli na hrdzavejúce zábradlie pri Trnavskej ceste, ktoré končilo až za autobusovou zastávkou. Podarilo sa nám najskôr odstrániť hrdzu a novou kvalitnou farbou zlepšiť estetiku prostredia.

Čo nám z toho vyplýva?

Celkovo tri závery a jedna prosba:

Záver č. 1: Bratislavským samosprávam chýba akýkoľvek koncept starostlivosti o verejné priestory s výnimkou riešenia havarijných stavov. Trnavské mýto je skvelou ukážkou nedostatočnej pravidelnej starostlivosti o naše ulice či námestia.

Záver č. 2: Pravidelná starostlivosť o verejné priestory prináša výraznú pozitívnu zmenu v prostredí a priamo vylučuje argument „to sa nedá“. Ako dobrovoľníci sa totiž viac ako dva roky staráme o jeden z vchodov do podchodu a udržujeme ho bez graffiti.

Záver č. 3: Problémy Trnavského mýta a podobných verejných priestorov nie sú neriešiteľné prekážky. Najmä nie pre samosprávy s rozpočtami v desiatkach či stovkách miliónov eur. Ukazuje sa, že je to otázka hodnotového rebríčka či osobných priorít ako peňazí. Dá sa to.

Prosba na záver: V roku 2016 bude Bratislava hostiť množstvo stretnutí v rámci predsedníctva Slovenska v EÚ. Dočítali sme sa, že súčasťou príprav má byť aj riešenie najmä podchodu pod Trnavským mýtom. Dobrovoľníci či už v Bratislavskej občianskej samospráve, Kresťanov v meste či Zelenej hliadke a ďalších spravili na Trnavskom mýte obrovský kus práce. Bolo by preto pozitívne aspoň pozbierať podnety od tu aktívnych obyvateľov. Aspoň sa spýtať čo si o prípadných zmenách myslíme a ako sa dajú vylepšiť.

Celý album so zmenami

Matúš Čupka

Zelená hliadka

www.facebook.com/zelenahliadka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?