Naša vízia pre Bratislavu

Autor: zelenahliadka | 7.11.2014 o 12:35 | (upravené 7.11.2014 o 14:01) Karma článku: 8,03 | Prečítané:  1183x

Na základe sklamania z volebných programov kandidátov na primátora nášho mesta sme sa rozhodli vypracovať našu vlastnú víziu riešení, ktoré by sa mali v Bratislave realizovať ak by sa mala stať mestom zodpovedným voči životnému prostrediu, sebavedomým vo vzťahu k vonkajšej reklame, priateľským k jeho obyvateľom a prístupným pre každého. Prečítajte si viac.

Bratislava má za sebou 25 rokov slobodného demokratického vývoja, ktorý umožnil slobodnú priamu voľbu poslancov, starostov a primátora. Ich úlohou je zastupovať verejný záujem vo vzťahu k vlastným úradníkom, podnikateľským či straníckym záujmom. Každodenná realita špinavých neudržiavaných ulíc, na naše zmysly útočiaca vonkajšia reklama, nepohodlné či stiesnené chodníky a všade parkujúce automobily nás v nás potvrdzujú pocit že toto mesto je špinavé, bez života a postavené akoby jediným zmyslom existencie človeka bolo prenocovanie, ranná cesta do práce, nákupy a večerná cesta domov. Chceme viac a Bratislava má na viac.

Predkladáme vám opatrenia, ktorými chceme významne zlepšiť život všetkých obyvateľov Bratislavy.

Chceme sa inšpirovať a nevymýšľať koleso, a preto nájdete pri každom našom návrhu vzorový príklad z iných častí Slovenska či zo zahraničia. Vieme, že všetko niečo stojí a preto nájdete pri každom opatrení približné finančné náklady potrebné na jeho implementáciu pričom súčasťou vízie je aj návrh ako financie na tieto zmeny získať z mestského rozpočtu.

Pretože:

Bratislava potrebuje víziu a nie 4-ročnice, ktoré zostávajú nenaplnené.

Bratislava sa potrebuje vyvíjať a nie sa sama presviedčať, že na to nemá, že je horšia ako iné mestá.

Bratislava potrebuje konkrétne, vyhodnotiteľné záväzky a nie zastrešovanie, podporu či presadzovanie lepšej budúcnosti pre všetkých.

Bratislava potrebuje partnerský vzťah medzi verejnosťou a jej zástupcami, nie konflikty, barikády a obhajovanie zabehnutého.

Bratislava potrebuje zmenu a tou je táto vízia zahŕňajúca štyri odvážne kroky smerom k modernej a medzinárodne rešpektovanej metropole, ktorou Bratislava môže a chce byť.

Bratislava ako mesto zodpovedné k životnému prostrediu

Bez zodpovedného prístupu k životnému prostrediu a rešpektu k zeleni, ktorá v Bratislave ešte zostala, sa naše mesto stalo metropolou spájanou so špinou, odpadkami a čiernymi skládkami v každom neprehľadnom kúte. Nevyhnutná je zmena v spôsobe s akým nakladáme s odpadom. Nesmie končiť v kríkoch či okrajoch obytných domov, nesmie sa hromadiť okolo kontajnerových stojísk a čierne skládky sa musia stať minulosťou.

Naše riešenia:

Vybudovanie veľkokapacitného zberného dvora v dostupnej lokalite

Bratislave dnes slúži jediný celomestský zberný dvor a to v areáli spoločnosti OLO a.s. na Ivánskej ceste. To je veľmi málo pre mesto veľkosti Bratislavy a to aj pri sieti drobných zberných dvorov v niektorých mestských častiach.

Navrhujeme preto vybudovanie ďalšieho plnohodnotného zberného dvora v širšom centre mesta a to na pozemkoch mesta či mestskej časti Ružinov, Staré Mesto alebo Nové Mesto. Tento zberný dvor bude určený všetkým Bratislavčanom pričom bude v pilotnej fáze kopírovať podmienky zberného dvora na Ivánskej ceste. Po vykonaní auditu nákladovosti súčasného systému bude navrhnuté zvýšenie maximálneho limitu dovezeného stavebného odpadu pre fyzické osoby a v prípade kovov, papiera či iného zhodnotiteľného materiálu bude umožnené využitie zberného dvora aj právnickým osobám.

Finančný dopad: 300 000 eur - zakúpenie pozemku, privedenie sietí, vybudovanie areálu a zakúpenie zariadenia

Príklad zo zahraničia: Mesto Viedeň má na svojom územi 19 zberných dvorov s rovnakými podmienkami. Každý jeden z nich je dostupnejší, efektivnejší, otvorenejší a kapacitnejší ako jediný celomestský zberný dvor v Bratislave.

Viac: https://www.wien.gv.at/umwelt/ma48/entsorgung/mistplatz/adressen.html

Audit čierneho skládkovania v Bratislave

Bratislavska mala problém s čiernymi skládkami oveľa skôr ako začali na túto problematiku poukazovať dobrovoľnícke iniciatívy. Dlhodobé zanedbývanie témy viedlo k dnešnej situácií, kedy Bratislavu trápia stovky menších i rozsiahlych čiernych skládok pričom na riešenie tejto problematiky sa ročne preinvestujú zanedbateľné peniaze.

Vykonáme preto audit čierneho skládkovania v Bratislave, ktorý bude obsahovať zoznam problematických lokalít, príčin vzniku skládok v kontexte súčasného odpadového hospodárstva a opatrení preventívnych i represívnych potrebných k redukcií počtu a rozsahu čiernych skládok na území Bratislavy.

Finančný dopad: 0 eur - jedná sa o pracovnú úlohu pracovníkov Magistrátu.

Príklad zo zahraničia: Ešte v roku 1998 vydala americká Agentúra pre ochranu životného prostredia jednoduchú 29-stranovú príručku prevencie čiernych skládok. Tá obsahovala kombináciu opatrení zameraných na čistenie problémových lokalít, komunitné programy a represiu páchateľov.

Viac: http://www.epa.gov/region5/waste/illegal_dumping/downloads/il-dmpng.pdf

Audit využitia rozpočtovej kapitoly „Zlepšenie čistoty v meste“.

Ročne sa do verejnej čistoty v zime a v lete investuje 6,1 miliónov eur z mestského rozpočtu. Žiaľ pohľad na bratislavské ulice je napriek tomu žalostný. Drvivá väčšina týchto zdrojov končí v spoločnosti ARK, ktorú si založili spoločnosti A.S.A., RAKI a KOSEC, ktoré pre mesto Bratislava zabezpečujú služby týkajúce sa čistoty.

Výkonáme audit nakladania prostriedkov určených na verejnú čistotu. Dnes totiž nie je známe na čo konkrétne sa tieto financie využívajú, ako sú nastavené kritériá kvality, aký je harmonogram prác a čo má byť výsledný stav po vykonaní týchto prác. Audit by mal odhaliť, kde má Bratislava rezervy a čo by sa malo zlepšiť či skvalitniť, aby Bratislava mala čistejšie ulice pri rovnakom množstve vynaložených prostriedkov.

Finančný dopad: 0 eur - vzhľadom na podozrenia z neefektívneho využívania finančných zdrojov (zimná údržba v roku 2014) existuje predpoklad, že po optimalizácií tejto rozpočtovej kapitoly mesto úšetrí, alebo získa kvalitnejšie služby.

Reštart Technických služieb Hlavného mesta SR Bratislavy

Bratislava si v súčasnosti obstaráva väčšinu základných služieb prostredníctvom externých firiem. V oblasti čistoty sa jedná o spoločnosť ARK pričom je na verejné financie Magistrátu naviazané veľké množstvo súkromných spoločností vykonávajúcich práce, ktoré v minulosti realizovali Technické služby vlastnené mestom.

V duchu jednoduchej logiky, že ak sa niečo opláca súkromníkom, tak sa musí aj verejným organizáciám obnovíme podnik Technické služby, ktorého úlohou bude vrátiť priamo pod verejnú kontrolu základné činnosti ako čistenie ulíc, zimná údržba, starostlivosť o zeleň a ďalšie. Verejné zdroje investované do týchto oblastí by mali byť pod verejnou kontrolou a vracať sa do systému verejných služieb nie tiecť do peňaženiek súkromných spoločností povinne neinformujúcich o výstupoch svojej činnosti.

Finančný dopad: 200 000 eur - v rámci pilotného projektu obnovy Technických služieb sa začnú realizovať jednoduchšie aktivity nenáročné na financovanie ako starostlivosť o zeleň s tým, že sa v najbližšom 4-ročnom období vypracuje akčný plán rozvoja Technických služieb tak, aby jej činnosť pokrývala základné funkcie mesta v oblasti čistoty a starostlivosti o verejné priestory.

Príklady zo zahraničia:

Mesto New York má svoju vlastnú mestskú firmu, ktorá sa stará o čistotu mesta. Zamestnáva celkovo 9245 pracovníkov a realizuje aktivity ako zber odpadu, zametanie ulíc, stará sa o zimnú údrbu a mnoho ďalšieho.

Viac: http://www.nyc.gov/html/dsny/html/about/about.shtml#.VFecJ_nF_Wc 

Zvyšné opatrenia nájdete tu: http://zelenahliadka.sk/bratislava-ako-mesto-zodpovedne/

Naše riešenia v oblasti mesta bez odpadu budú v 4-ročnom volebnom období stáť približne 1 100 000 eur pričom mnohé riešenia vytvárajú priestor pre vytváranie zisku či úpor. Tieto náklady reprezentujú zanedbateľné necelé percento ročných výdavkov mesta Bratislavy pričom dokážu významne zmeniť situáciu s odpadmi či čiernymi skládkami k lepšiemu

Bratislava ako mesto sebavedomé vo vzťahu k vonkajšej reklame

Dnešné bratislavské ulice lemované bilbordoradiami, nad ktorými sa týčia majestátne megabordy pričom vzápätí omylom vrážate do na chodníku postaveného citylightu či trojnožky, sú ukážkou toho sa z nášho mesta stal jeden veľký nosič reklamných zariadení. Nevyhnutné je nastolenie predpokladov pre sebavedomú reguláciu vonkajšej reklamy, ktorá namiesto dominovania má mesto dopĺňať tam, kde nie je rozumné umiestniť inú funkciu. Dnes je verejný záujem na dôstojnom a pohodlnom užívaní naších ulíc v úzadí záujmu podnikateľov umiestňovať svoje zariadenia tam, kde je väčšia koncentrácia chodcov. 

Naše riešenia:

Vytvorenie pre zamestnancov Magistrátu záväznej koncepcie umiestňovania vonkajšej reklamy

Bratislava dnes nemá predstavu o koncentrácií, vzhľade a potrebe vonkajšej reklamy v naších uliciach. Schvaľovanie reklamných zariadení je preto nesystémové a realizované bez kontextu okolitého uličného priestoru. Husté bilbordoradia, vedľa seba postavené štyri druhy najrôznejších zariadení a nevkusný vzhľad týchto zariadení vážne ubližuje kvalite uličného priestoru Bratislavy.

Vytvoríme preto koncepciu umiestňovania vonkajšej reklamy, ktorá bude záväzným dokumentom pri posudzovaní umiestňovania reklamných zariadení bez ohľadu na to či sa jedná o dvojnožku s obedovým menu alebo 15-metrový megabord. Zamestnanci Magistrátu nepovolia zariadenie, ktoré bude v rozpore s touto koncepciou aj napriek kladnému posudku od policajného zboru či iných inštitúcií.Táto koncepcia bude definovať maximálnu prípustnú koncentráciu zariadení, ich typ a spôsob ich zasadenia do verejného priestoru.

Finančný dopad: 0 eur - táto koncepcia bude vypracovaná ako štandardná úloha zamestnancov Magistrátu. Prípadné zníženie finančných príjmov spôsobené nižším počtom reklamných zariadení bude kompenzované vyššou kvalitou uličného priestoru.

Príklad zo zahraničia:

Mesto Praha nedávno prijalo dokument Manuál tvorby verejných priestorov, ktorý v sebe zahŕňa princípy umiestňovania vonkajšej reklamy v pražských uliciach. Dokument s rovnakým obsahom potrebuje aj Bratislava.

Viac: http://manual.iprpraha.cz/cs/manual-tvorby-verejnych-prostranstvi-d8-venkovni-reklama

Pasportizácia existujúcich reklamných zariadení

O pasportizácií reklamných zariadení sa v Bratislave rozpráva niekoľko rokov pričom verejnosť sa do dnešného dňa nedočkava dostupnej mapy reklamných plôch, ktoré sa v Bratislave nachádzajú. Jediný oficiálny údaj hovorí o počte 1500 reklamných zariadení v celej Bratislave. Nad týmto číslom sa dá iba pousmiať.

Spracujeme pasporitzáciu reklamných zariadení, ktorá bude obsahovať zoznam všetkých reklamných zariadení v uliciach Bratislavy a to od megabordov až po rôzne trojnožky umiestnené na chodníkoch. Súčasťou dokumentu bude tiež číslo povolenia, nájomnej zmluvy, vlastníkovi zariadenia a údaj o množstve financií, ktoré sa dané zariadenie odvádzajú samospráve. Tento dokument bude kľúčový pri diskusií o koncentrácií vonkajšej reklamy, ktorá je vhodná pre Bratislavu.

Finančný dopad: 0 eur - pasportizácia bude realizovaná ako štandardná uloha pracovníkov Magistrátu.

Príklad zo zahraničia: Univerzita Južnej Kalifornie v súčasnosti vytvára mapu bilbordov v meste Los Angeles. Mapa obsahuje informácie o typu zariadenia a majiteľa zariadenia.

Viac: http://billboardmap.usc.edu/Services/Billboards/Default.aspx

Odstránenie reklamných zariadení z budov v správe Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.

V súčasnosti sú reklamné zariadenia umiestňované nielen na pozemkoch Magistrátu, ale aj na jeho budovách. Vytvárajú príjem, ktorý je však zanedbateľný. Rovnako sú zariadenia umiestňované na obvodové ploty parkov, školských dvorov, detských ihrísk a ďalších rekreačných priestorov.

Z toho dôvodu zavedieme zákaz umiestňovania reklamných zariadení na budovách Magistrátu. Tie majú slúžiť verejnému záujmu a nie na propagáciu produktov či služieb. Budeme iniciovať diskusiu s mestskými časťami o zákaze umiestňovania reklamných zariadení aj na ich majetky. Ak chcú bratislavské samosprávy zakročiť proti vizuálnemu smogu, tak by mali začať od seba.

Finančný dopad: 30 000 eur - táto suma reprezentuje odhadované ročné straty spôsobené zrušením reklamných zariadení umiestnených na budovách Magistrátu.

Vytvorenie cenovej mapy Bratislavy

V Bratislave v súčasnosti prebieha zlatá horúčka umiestňovania reklamných zariadení. Je spôsobená napríklad tým, že v súčasnosti platný systém umožňuje platiť rovnaký poplatok za zabratie verejného priestranstva v centre mesta či na jeho periférií. Neberie tak do úvahy atraktivitu konkrétnych lokalít, ktoré by mali mať poplatok zodpovedajúci atraktivite miesta.

Vypracujeme cenovú mapu Bratislavy, ktorá bude zohľadňovať atraktivitu najmä centra mesta a hlavných dopravných tepien. Cieľom bude zavedenie spravodlivého poplatky za reklamné zariadenia umiestnené na lukratívnych miestach, kde zároveň vytvárajú najväčšie spoločenské náklady. Budeme rokovať s mestskými časťami, aby cenovú mapu implementovali do svojich vlastných pravidiel a existovala tak jednotná cenová mapa pre celú Bratislavu.

Finančný dopad: Nárast príjmov Magistrátu, ktorý však pre nedostatok informácií nemožno vykalkulovať.

Príklad zo zahraničia: Nenašli sme príklad zo zahraničia.

Zvyšné opatrenia nájdete tu:  http://zelenahliadka.sk/bratislava-ako-mesto-sebavedome/

Naše riešenia v oblasti vonkajšej reklamy  budú v 4-ročnom volebnom období stáť približne 280 000 eur pričom zavedenie cenovej mapy vonkajšej reklamy, dane z reklamy umiestnenej na súkromných pozemkoch a zvýšenie dennej sadzby za zabratie verejného priestranstva reklamným zariadením vytvárajú potenciálne významné nové finančné zdroje. Tie budu schopné významným spôsobom pokryť náklady spísané v tejto vízií a to vo všetkých štyroch témach.

Bratislava ako mesto priateľské k jeho obyvateľom

Mesto Bratislava a jeho ulice sú dnes obsadené automobilovou dopravou. Automobil sa stal dominantným uličným prvkom pričom chodci, cyklisti, zdravotne znevýhodnení občania sa mu musia prispôsobovať. Rebríček priorít musíme zvrátiť v prospech najzraniteľnejších účastníkov verejného priestoru ZŤP, deti, chodci, cyklisti.

Naše riešenia:

Audit bariérovosti Bratislavy z pohľadu obrubníkov a prekážok na chodníkoch

Pre bratislavského chodca sú naše ulice džungľou zaparkovaných automobilov, reklamných zariadení, rôznych skriniek, stĺpov a ďalších prvkov obmedzujúcich pohyb. Napriek tomu, že sa jedná o všeobecne známy problém neexistuje dokument, z ktorého by mohla vychádzať diskusia o skvalitnení pohybu po bratislavských uliciach.

Prioritou bude spracovať  audit bariérovosti Bratislavy, ktorý bude mapovať jednotlivé bratislavské ulice z pohľadu najzraniteľnejších účastníkov dopravy. Mapované budú obrubníky, reklamné zariadenia, rôzne terasy či ďalšie prekážky, s ktorými sa ako obyvatelia stretávame. Na základe tohto bude možné zadefinovať opatrenia na poľudštenie naších ulíc.

Finančný dopad: 0 eur – audit bude zrealizovaný ako pracovná úloha zamestnancov Magistrátu.

Vypracovanie Plánu tvorby uličných priestorov.

V súčasnosti realizované rekonštrukcie ulíc či nové ulice realizované vo veľkých developerských projektoch  sa neriadia koncepčným dokumentom, ktorý by definoval aké hodnoty, funkcie a vizuál by mali mať bratislavské ulice. Mesto Bratislava sa dnes uspokojuje s opravami toho čo je poškodené  a udržiavanie existujúceho stavu. Namiesto toho by sa malo mesto vyvíjať a skvalitňovať verejné priestory a zvyšovať životnú úroveň.

Je nutné  vypracovať Plán tvorby uličných priestorov, ktorý bude definovať budúci vzhľad bratislavskej ulice a to od uličného mobiliára, cez zeleň, dopravnú infraštruktúru pre všetkých účastníkov dopravy až po vonkajšiu reklamu. Tento dokument bude mať záväzný charakter pre rekonštrukcie či opravy realizované verejnými organizáciami a odporúčací charakter pre developerov.

Finančný dopad: 0 eur – plán bude vypracovaný ako pracovná úloha zamestnancov Magistrátu.

Príklad zo zahraničia: Mesto Praha nedávno schválila Manuál tvorby uličných priestorov, ktorým sme sa inšpirovali pri tvorbe tohto riešenia. Obdobný dokument potrebuje Bratislava a to čo najskôr.

Viac: http://manual.iprpraha.cz/cs/manual-tvorby-verejnych-prostranstvi

Posilnenie postavenia inštitútu hlavného architekta.

Inštitút hlavného architekta je dnes na úrovni poradného orgánu primátoraa úradníkov Magistrátu. Namiesto toho, aby hlavný architekt vytváral či ovplyvňoval urbanistický vývoj Bratislavy, je zredukovaný do úlohy lobistu. Musí sa domáhať riešení namiesto toho, aby ich sám realizoval. Exekutívna úloha v tejto oblasti tak zostáva na pleciach primátora a príslušných oddelení Magistrátu.

Preto je nevyhnutné posilniť hlavného architekta, aby bol samostatným a nezávislým orgánom v rovnakom postavení ako úradníci a ich vedúci. Bude obsadený dobre zaplatenými skúsenými urbanistami, ktorý budú priamo zodpovední za vypracovanie dokumentov a vystupovanie v mene Magistrátu pri témach týkajúcich sa urbanizmu a architektúry mesta.

Finančný dopad: 120 000 eur ročne – finančné prostriedky potrebné na zaplatenie 3-4 kvalitných urbanistov, ktorí posilnia úrad hlavného architekta.

Príklad zo zahraničia: Prievan v oblasti strategickej dokumentácie územného rozvoja mesta Praha spôsobilo vytvorenie samostatného Inštitútu rozvoja Prahy, ktorý stojí za manuálom tvorby verejných priestorov a ďalšími strategickými dokumentmi mesta.

Viac: http://www.iprpraha.cz/

Zavedenie pravidelného podujatia „Ulica bez áut“, v rámci ktorej sa uzavrie ulica na deň pre motorovú dopravu.

Bratislavské ulice dominované automobilmi si dnes nevieme predstaviť bez všadeprítomných vozidiel jazdiadich vysokou rýchlosťou, snažiacich sa zaparkovať či tých už zaparkovaných.

Navhujeme zaviesť  preto pravidelné podujatie “Ulica bez áut”, v rámci ktorého bude každoročne uzatvorená jedna ulica pre autá a to na jeden deň. V rámci podujatia bude mesto organizovať trhy, prednášky o urbanizme a iné aktivity, ktoré umožnia obyvateľom si na chvíľu predstaviť námestie či pešiu zónu na inak rušnej ulici. Medzi pilotné projekty bude patriť Námestie SNP, Špitálska ulica, Dunajská, Nábrežie Slobodu a ďalšie.

Finančný dopad: 150 000 eur ročne – náklady na uskutočnenie podujatia a vytvorenie grantovej schémy pre zapojené občianske združenia.

Príklady zo zahraničia: Pražské Smetanovo nábrežie sa na päť dní v rámci piatich po sebe nasledujúcich týždňov mení na pešiu zónu, v ktorej dominujú tvorivé dielne, stánky neziskoviek, koncerty a mnohé iné akcie. Alebo: http://zazitmestojinak.cz/en/

Viac: http://www.nabrezizije.cz/program/14-9/

Vypracovanie vlastnej stratégie „Vision Zero“, ktorej cieľom bude eliminovať úmrtia či ťažké zranenia chodcov či cyklistov v Bratislave do roku 2024.

Bratislavské ulice sú nielen nekomfortné, ale aj nebezpečné pre najzraniteľnejších členov dopravnej premávky. Podľa policajných štatistík v roku 2013 zomrelo na cestách v Bratislavskom samosprávnom kraji 14 osôb a 95 sa zranilo ťažko. Toto číslo je privysoké aj keby sa jednalo iba o jedného ťažko zraneného. Mesto musí zaviesť opatrenia, aby bolo bezpečné pre svojich obyvateľov.

Vypracujeme bratislavskú VISION ZERO, ktorej cieľom bude do roku 2024 eliminovať smrteľné nehody a ťažké zranenia chodcov a cyklistov. Táto stratégia bude obsahovať opatrenia skvalitňujúcu cykloinfraštruktúru, ktorá bude chrániť cyklistov pred autami. Zároveň bude obsahovať opatrenia chrániace chodcov pred ostatnými účastníkmi dopravy ako sú automobily, verejná doprava či cyklisti.

Finančný dopad: 0 eur – stratégia bude vypracovaná zamestnancami Magistrátu.

Príklad zo zahraničia: Mesto New York zaviedlo svoju vlastnú Vision Zero, ktorá v sebe zahŕňa sériu opatrení ako vzdelávanie cyklistov, chodcov i vodičov v bezpečnom správaní sa na ulici, spracovávanie relevantných dát, zvýšenie pokutovania nezodpovedných vodičov a množstvo ďalších krokov.

Viac: http://www.nyc.gov/html/visionzero/pages/home/actions.html

Zvyšné opatrenia nájdete tu:  http://zelenahliadka.sk/bratislava-ako-mesto-priatelske/

Bratislava ako mesto prístupné pre každého

Bratislava trpí na nedostatok parkovacích miest a ranné i večerné zápchy na viacerých dopravných ťahoch. Dopravní inžinieri na to reagujú snahou o výstavbu podzemných garáží v centre mesta, zavedením 1,5-metrového parkovacieho pravidla na chodníkoch, rozširovaním a budovaním ďalších ciest. Tento prístup postupne vedie Bratislavu do slepej uličky, v ktorej je málo miesta pre autá, cyklistov, chodcov či verejnú dopravu. Preto je nevyhnutné zaviesť opatrenia, ktoré pomôžu zredukovať množstvo osobných automobilov v centre mesta a zároveň podporia rozvoj ostatných druhov dopravy.

Naše riešenia:

Rozšírenie zón s parkovaním iba na vyznačených miestach

Dnes platné pravidlo o možnosti zaparkovať kdekoľvej pri zachovaní 1,5 metrovej hranice spôsobilo agresívne zabratie chodníkov zaparkovanými vozidlami. Deje sa to rovnako v centre mesta ako na sídliskách a to za nedostatočných preventívnych krokov zo strany mestskej polície. Počas posledných štyroch rokov sa museli kvôli tomuto pravidlu implementovať finančne náročné opatrenia, ktoré vytlačili automobily z Hodžovho námestia, spod Mostu SNP či nedávno z priestoru pred obchodným centrom Eurovea.

Navrhujeme zaviesť ďalšie zóny s parkovaním iba na vyznačených miestach, ktoré vrátia chodníky chodcom najmä na významných peších ťahoch akými sú Námestie 1. mája, Mlynské nivy, Vajnorská ulica, Račianske mýto a mnohé ďalšie.

Finančný dopad: 10 000 eur – priemerná suma určená na zakúpenie dopravných značiek v rámci jednej zóny. Ďalšie náklady určené na revitalizáciu nových úsekov pešej zóny budú jasné po analýze.

Zavedenie vlastného programu pre podporu intervencie v uličnom priestore typu „Parklet“, ktorá premieňa parkovacie miesta na oddychové, relaxačné a iné funkčné miesta.

Ulice v centre mesta sú lemované súvislým radom zaparkovaných áut, ktoré zaberajú cenný verejný priestor pol dňa, alebo celý deň. Ulica sa tak stáva veľkým parkoviskom a stráca tak iné mestotvorné funkcie. Nie je miestom susedských stretnutí, pobudnutia, pohľadov a pozdravov, nie je príjemným miestom, ktorým by sa človek rád prešiel. Chýbajú tu stromy, kvetináče, lavičky, drobné kaviarničky, či cukrárne, ktoré by oživovali ulicu, si nemajú kam vyložiť sedenie. Ulica je redukovaná na miesto tranzitu a parkovania a pritom by mohla byť živým, pulzujúcim mestským priestorom.

Z pozície Magistrátu vytvoríme grantový program podpory budovania parkletov, ktoré pomôžu oživiť, zatraktívniť a spríjemniť uličný priestor. Parklet je intervencia, ktorá mení parkovacie miesta na malé ostrovčeky relaxácie, oddychu či posedenia. Pomáhajú zároveň znižovať množstvo individuálnej automobilovej dopravy, tým že ukazujú pozitívny prínos zatraktívnenia ulice a preferencie alternatívnych spôsobov dopravy. Miestni podnikatelia, alebo obyvatelia budú mať možnosť možnosť predložiť projekt na dočasnú, alebo trvalú zmenu parkovacieho miesto na priestor slúžiaci, ktorý prinesie oddychové a voľnočasové aktivity a zatraktívni uličný priestor.

Finančný dopad: 50 000 eur – výška prostriedkov, ktoré budú ročne prerozdeľované na podporu budovania parkletov.

Príklad zo zahraničia: V roku 2011 začalo mesto Los Angeles systematicky podporovať tvorbu parkletov, ktoré si adoptovali miestni podnikatelia alebo miestni obyvatelia.

Viac: http://completestreets.dlanc.com/parklets.php

Obmedzenie povrchových parkovacích miest na základe analýzy využitia dostupných parkovacích miest v podzemných garážach

V Bratislave sa čoraz viac rozpráva o rozvoji podzemného parkovania, ktoré by malo umožniť jednoduchšie parkovanie v centre či na sídliskách. Čoraz viac sa však potvrdzuje, že bratislavskí vodiči radšej hľadajú bezplatné či lacnejšie parkovanie na uliciach ako by si mali platiť za parkovanie v podzemných garážach. To vedie k dnešnej situácií, kedy sú podzemné garáže poloprázdne pričom ulice okolo nich sú preplnené. Tento fenomén môžeme sledovať nielen v okolí business a nákupných centier.

Bratislavský magistrát vypracuje analýzu využitia podzemných garáží, o ktorú sa oprú opatrenia obmedzujúce povrchové parkovanie. Pokiaľ existuje v dostupnej vzdialenosti podzemná garáž, tak povrchové parkovacie miesta strácajú na význame a mali by byť premenené na cyklotrasy či rozšírené chodníky. Vznikne tak systém, ktorý bude vodičov motivovať využívať voľné kapacity v podzemných garážach.

Finančný dopad: 0 eur – analýzu vypracujú pracovníci Magistrátu a náklady na odstránenie prípadného značenia či rozšírenie cyklistickej alebo pešej infraštruktúry budú známe neskôr.

Naše riešenia v oblasti parkovacej politiky Bratislavy budú v 4-ročnom volebnom období stáť približne 250 000 eur pričom od zavedenia parkovacej politiky očakávame nárast príjmov mestského rozpočtu.

Prehľad finančného dopadu naších opatrení na mestský rozpočet.

Ku každému bodu sme snažili vytvoriť približný odhad finančných nákladov na ich realizáciu. Vychádzali sme z verejne známych údajov implementácie podobných opatrení z minulosti. Skutočné finančné náklady sa však môžu zvyšovať, prípadne znižovať podľa okolností, ktoré nedokážeme v tejto fáze predvídať, alebo nie sú verejne známe. Pre ilustráciu prikladáme prehľad príjmovej a výdavkovej zložky našej vízie pre Bratislavu nech môže každý čitateľ zhodnotiť jej realizovateľnosť z pohľadu mestských financií. Finančné náklady sú navyše uvedené z pohľadu jedného volebného cyklu trvajúceho štyri roky.

Príjmová zložkaVýdavková zložka
  • Rozšírenie možností odovzdávať druhotné suroviny a stavebný odpad za úhradu
  • Podnikanie s kompostom vytvoreným z biorozložiteľné odpadu
  • Vytvorenie cenovej mapy Bratislavy podľa atraktivity jednotlivých častí mesta z pohľadu vonkajšej reklamy.
  • Zvýšenie poplatkov za záber verejného priestranstva pre vonkajšiu reklamu
  • Zavedenie miestnej dane z reklamy
  • Zavedenie parkovacej politiky
  • 300 000 eur na vybudovanie nového zberného dvora
  • 120 000 eur na zber veľkorozmerného odpadu
  • 500 000 eur na zavedenie zberu bioodpadu
  • 200 000 eur na spustenie projektu Technických služieb
  • 120 000 eur ako strata spôsobená odstránením reklamných zariadení
  • 30 000 eur na plat reklamného ombudsmana
  • 400 000 eur na vyčistenie majetku bratislavského magistrátu od grafiti a jeho pravidelná údržba
  • 480 000 eur na zaplatenie 3-4 urbanistov pre útvar hlavného architekta
  • 600 000 eur na pravidelné podujatie “Ulica bez áut”
  • 120 000 eur na plat pešieho ombudsmana
  • 300 000 eur na pilotné rozšírenie pešej zóny
  • 40 000 eur na dopravné značenie súvisiace s rozšírením pešej zóny
  • 200 000 eur na podporu programu premeny parkovacích miest na oddychové zóny
Samotná vízia obsahuje šesť bodov, ktoré môžu vytvárať príjmy pre bratislavský MagistrátNáklady na realizáciu tejto vízie počas najbližších štyroch rokov: 3 410 000 eur

Finančné rezervy mestského rozpočtu, ktoré pokryjú naše opatrenia

Bežné výdavky mestského rozpočtu boli na rok 2014 naplánované vo výške 207 809 757 eur a kapitálové výdavky vo výške 89 059 371 eur. Spolu s finančnými operáciami tak dosiahnú plánované výdavky celkovo 368 747 128 eur. Kde sme v tejto sume našli prostriedky schopné pokryť náklady na našu víziu?

Prvok 3.1.3. Rozvoj kamerového systému

Zrušenie kapitálových výdavkov na rozvoj kamerového systému + 307 260 ročne alebo 1 229 040 eur na celé obdobie.

Vysvetlenie: Pozastavenie rozvoja kamerového systému na štyri roky významne nezníži bezpečnosť v bratislavských uliciach. Jeho ďalší rozvoj po roku 2018 nevylučujeme.

Prvok 4.1.5. Budovanie nových zberných dvorov

Prostriedky, ktoré budú použité na rozvoj zberného dvora na Ivánskej ceste a ďalšieho zberného dvora + 50 000 ročne alebo 200 000 eur na celé obdobie.

Vysvetlenie: Prostriedky určené na plnenie riešení uvedených v tejto vízií.

Prvok 4.2.6. Obnova verejných priestranstiev

Presun finančných prostriedkov určených na revitalizáciu parkov v mestskej časti Ružinov na realizáciu riešení s celomestským dosahom + 50 000 eur alebo 200 000 eur na celé obdobie.

Vysvetlenie: Jednorazové finančné prostriedky určené na rozvoj parkov v Ružinove presunuté na rozvoj zelených projektov v celej Bratislave.

Prvok 6.1. Komunikácia, marketing a vzťahy s verejnosťou

Zníženie bežných výdavkov v tejto kapitole so sumou 600 000 eur o 200 000 eur alebo 800 000 eur na celé obdobie.

Vysvetlenie: Zníženie prostriedkov na marketingové náklady neohrozí fungovanie mesta Bratislava a presun týchto finančných prostriedkov na rozvojové projekty umožní, že výsledky týchto projektov budú efektívnejším a lacnejším marketingom pre mesto nielen doma ale aj v zahraničí.

Prvok 7.2.1. Podpora Bratislavskéh kultúrneho a informačného strediska

Zníženie bežných výdavkov BKIS zo sumy 1 538 000 eur o 200 000 eur alebo800 000 eur na celé obdobie.

Vysvetlenie: Mesto Bratislava musí nevyhnutne hľadať rezevy vo sebou priamo organizovaných spoločenských podujatiach. Zníženie nákladov v tejto oblasti totiž nemá priamy dosah na životnú úroveň v Bratislave a viazanie týchto výdavkov na štyri roky môže významne pomôcť v rámci iných oblastí pokrytých v tejto vízií.

Prvok 12.1. Vnútorná správa

Zníženie kapitálových výdavkov zo sumy 250 000 eur o 50 000 eur alebo 200 000 eur na celé obdobie.

Vytvetlenie: Zníženie kapitálových výdavkov na vnútornú správu o 50 000 eur ročne neohrozí bežné fungovanie bratislavského magistrátu.

V rámci týchto úsporných opatrení v pre mesto nekľúčových oblastiach bybolo ušetrených 3 429 040 eur, ktoré by s jemnou rezervou pokryli riešenia navrhuté v našej vízií.
Zdroj: Návrh rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2014 – 2016.

Veríme v realizovateľnosť tejto vízie a sme pripravení pomôcť pri jej napĺňaní v prípade, že si opatrenia z tejto vízie zoberie za svoje budúci primátor. Varíme v možnosť ovplyvňovať veci verejné aj z pohľadu občanov a nasledujúce štyri roky budú testom viery v schopnosť verejného záujmu presadzovať zlepšenia pre Bratislavu.

Matúš Čupka

Zelená hliadka

www.zelenahliadka.sk

www.facebook.com/zelenahliadka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?