Naše hodnotenie práce primátora Ftáčnika – sľuby, záväzky, realita

Autor: zelenahliadka | 21.10.2014 o 11:00 | (upravené 21.10.2014 o 19:23) Karma článku: 11,37 | Prečítané:  23064x

Blížiace sa voľby a rozmáhajúce sa bilbordové kampane v nás vytvárajú akýsi podozrivý pocit optimizmu, opretý o usmiate tváre všetkých tých kandidátov prejavujúcich záujem  o naše problémy. Medzi záplavou nejasných, abstraktných sľubov či záväzkov ako chrániť alebo podporovať, vytŕča kampaň súčasného primátora Ftáčnika s jeho 90-bodovým  zoznamom úspechov a sľubov kontinuity v rozpracovaných projektoch. Čo nám však bolo v roku 2010 sľúbené, čo sa do roku 2014 podarilo zrealizovať, a čo je nám sľubuje do roku 2018?

Zelená hliadka sa venuje štyrom témam, ktoré sa postupne vryli do našej DNA. Začali sme s dobrovoľnou prácou v oblasti čistoty verejných priestorov, pokračovali v poukazovaní na problematiku bariérovosti či rozmáhajúceho sa vizuálneho smogu. V tomto roku sme sa tiež začali venovať téme parkovania na chodníkoch. V rámci týchto tém sa pozrieme na prácu Milana Ftáčnika ako kandidáta na primátora, primátora s končiacim sa 4-ročným mandátom a možného primátora pre roky 2014-2018.

1.       Predvolebné sľuby v roku 2010
V roku 2010 bola kampaň Milana Ftáčnika orientovaná na tri témy: otvorenú samosprávu, dopravu a kvalitu života. Dnes aktuálne témy, ako sú vonkajšia reklama či dobrovoľníctvo, mali vtedy v programe minimálny priestor.

Odpadové hospodárstvo
Sľub: Zlepšiť čistotu mesta zavedením štandardov čistoty a zvýšenou kontrolou organizácií zabezpečujúcich čistenie aj v spolupráci občanmi 
Naše hodnotenie: nesplnené

Opticky nie je Bratislava výraznejšie čistejšia ako v roku 2010. Kontrola organizácií, ak je aj realizovaná, tak za zatvorenými dverami, nakoľko o jej výsledkoch verejnosť nie je informovaná. Spolupráca občanov je dnes do veľkej miery limitovaná na podávanie podnetov, práca zamestnancov Magistrátom obstaraných spoločností tak nebola urobená dostatočne či vôbec. Zvyčajnou odpoveďou je nedostatok finančných prostriedkov.

Sľub: Systematicky čistiť mesto od čiernych skládok 
Naše hodnotenie: nesplnené
Čierne skládky sú odstraňované na základe občianskych podnetov a za nedostatočného proaktívneho prístupu zamestnancov Magistrátu. V Bratislave je stále veľké množstvo  čiernych skládok či nahromadených odpadkov, no Magistrát registruje len dve nevyčistené čierne skládky v Bratislave.

Sľub: Budovať nové zberné dvory a pripraviť likvidáciu biologického odpadu od roku 2013 
Naše hodnotenie: nesplnené
V rámci posledného volebného obdobia bol zrušený zberný dvor na Bazovej v Ružinove a kapacita zberného dvora na Ivánskej bola postupne znižovaná. Vznikol iba zberný dvor v Rači, ktorý však slúži iba obyvateľom tejto mestskej časti. Zber biologického odpadu dodnes nebol zavedený.

Bezbariérovosť
Sľub: Spracovať koncepciu pešieho, bezbariérového pohybu 
Naše hodnotenie: čiastočne splnené
Mestské zastupiteľstvo dňa 25.9.2014 schválilo strategický dokument Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy. Z verejne známych informácií nie je jasn,é či sa jedná o dokument s rovnakým významom či obsahom, ako mala mať spomínaná koncepcia. 

Sľub: Postupne zavádzať bezbariérovosť verejných budov
Naše hodnotenie: čiastočne splnené
Verejné budovy boli počas štyroch rokov stavebne upravené. Nie je však známa informácia do akej miery a či dôkladne, z pohľadu všetkých druhov zdravotného znevýhodnenia.

Vizuálny smog a vonkajšia reklama
Sľub: Znížiť rozsah vonkajšej reklamy v meste a vytvoriť systémový prístup k jej umiestňovaniu 
Naše hodnotenie: nesplnené

Aj v rokoch 2010-2014 pokračovalo živelné rozmiestňovanie reklamných zariadení. S výnimkou sporadických a nesystémových krokov proti reklamným banerom či zariadeniam bez nájomných zmlúv sa občania nedočkali zníženia rozsahu vizuálneho smogu. O systémovom prístupe k ich umiestňovaniu nemôže byť ani reči. Jednou z príčin je to, že Magistrát a mestské časti nemajú presnú predstavu, ktoré a koľko reklám je na ich území (i)legálnych. Druhou je neochota ich zamestnancov vyjsť z vlastnou iniciatívou a urobiť prvý krok.

Parkovacia politika
Sľub: Riešiť statickú dopravu koncepčne a spoločne s mestskými časťami 
Naše hodnotenie:  nesplnené

Po definitívnom neschválení parkovacej politiky nebolo v tejto oblasti realizované nič koncepčné, komunikácia a spolupráca s mestskými časťami pri tejto téme zlyhala.

Sľub: Umožniť výstavbu parkovacích domov a motivovať majiteľov áut, aby tam parkovali 
Naše hodnotenie: čiastočne splnené

V Bratislave došlo k otvoreniu či vybudovaniu najmä podzemných parkovacích garáží v centre mesta. Ale vzhľadom na ponechanie povrchového parkovania v centre mesta v rukách spoločnosti BPS s.r.o. nedošlo k spomínanej motivácií majiteľov áut v nich parkovať. Viaceré parkovacie garáže nie sú počas dňa plne využité, hlavným problémom je relatívne vysoká cena za parkovanie v porovnaní s uličným parkovaním. Budovanie podzemných garáží v oblastiach bez spoplatneného povrchového parkovania je bez očakávaného pozitívneho prínosu.

Sľub: Stanoviť postup pri zjednosmerňovaní ulíc 
Naše hodnotenie: nesplnené

Na verejnosť neprenikli informácie o spomínanom postupe.

Rôzne

Sľub: Vytvoriť systém verejnej kontroly mestských podnikov 
Naše hodnotenie: nesplnené

Mestské podniky zverejňujú informácie v medziach zákona a neprehľadne. Nie je výnimkou, keď na žiadosti o informácie reagujú v duchu, že sa jedná o obchodné spoločnosti a tým pádom nemusia zverejňovať údaje o svojom hospodárení.

Sľub: Zrealizovať projekt elektronickej evidencie majetku mesta a mestských častí, vrátane údajov o zverejní do správy, nájme a výpožičke a zverejniť ho na internete 
Naše hodnotenie:  nesplnené

Množstvo aktívnych obyvateľov domáhajúcich sa opravy chodníkov, vyčistení ulice či vykonaní iných základných funkcií mesta má skúsenosť s úradníckym ping-pongom ohľadom kompetencií a správy ulíc.

Sľub: Posilniť účasť občanov na rozhodovaní formou verejného pripomienkového konania k zásadným projektom a materiálom pred ich schválením 
Naše hodnotenie: čiastočne splnené
Verejné zhromaždenia sa naozaj konajú, ale ich priebeh či výsledok je otázny. V prípade diskusie o budúcnosti Kamenného námestia neboli ani spracované výsledky a Magistrát rozbehol v spolupráci s developerom Lordship obstaranie novej štúdie na zónu Dunajská. Poslanci na júlovom zastupiteľstve síce zaviazali primátora, aby zabezpečil vyhodnotenie výsledkov verejnej diskusie (z novembra 2013!), ale do dnešného dňa sa tak nestalo. Pri zásadných témach ako Kamenné námestie či 4-prúdovka v Petržalke ide viac o boj medzi Magistrátom a občanmi ako o kvalitnú diskusiu a narábanie s výstupmi z diskusií je nejasné. V prípade rekonštrukcie Štúrovej ulice sa verejnosť mohla oboznámiť s výsledným vzhľadom ulice takmer rok po začiatku stavebných prác.

Sľub: Vybudovať aspoň jeden nový park v meste 
Naše hodnotenie: nesplnené

Bratislava nezískala žiadny nový park.

Celkovo sme vyhodnotili 13 opatrení s výsledkom 10 nesplnených a 3 čiastočne splnené.

2.      Výsledky za roky 2010-2014
 
Odpadové hospodárstvo – školská známka 4
+ Inštalácia 17 fotopascí pre efektívnejší boj proti čiernym skládkam odpadu 
Fotopasce boli nainštalované, ale zatiaľ, pre verejnosť, s neznámym efektom.

+ Odstránenie 420 ton čierneho odpadu v spolupráci s aktivistami, OLO a mestskými časťami
Môžeme hodnotiť ako pozitívny krok. Zároveň sa však jedná o nesystematický prístup k problematike, ktorá si vyžaduje pomoc čoraz väčšieho množstva dobrovoľníkov namiesto preberania priamej zodpovednosti Magistrátom.

+ Nový zberný dvor odpadu v Rači v spolupráci s mestskou časťou
Opatrný pozitívny krok. Limitovaná kapacita dvora a nevyhnutnosť mať trvalý pobyt v Rači ho však robí skôr prínosným lokálnym dvorom.

+ Osveta v separovaní odpadu medzi mladými ľuďmi populárnou súťažou OLOMPIÁDA
Ročne sa opakujúca aktivita dôležitá najmä z pohľadu mladších ročníkov, ktoré sú takto vedené k zodpovednosti za svoje životné prostredie.

- Materiálna podpora OZ Zelená hliadka z participatívneho rozpočtu mesta a spoločnosti OLO
Bez akejkoľvek konzultácie či upozornenia sa naša iniciatíva ocitla medzi úspechmi primátora. Pomoc z participatívneho rozpočtu na základe rozhodnutia Bratislavčanov (nie vďaka rozhodnutiu primátora) vo výške cca 1300 eur a pravidelné pristavenie prázdneho kontajnera dobrovoľníkom je nedôstojný „úspech“ primátora hlavného mesta Slovenska.

-  Zrušenie zberného dvora na Bazovej
Bratislava týmto prišla o významný a hlavne dostupný zberný dvor v širšom centre mesta.

-  Prísnejšie pravidlá v zbernom dvore na Ivánskej ceste a jeho zmenšenie
Zbavenie sa iného ako komunálneho odpadu legálnou cestou ešte nebolo nikdy tak komplikované ako za súčasného vedenia Magistrátu a spoločnosti OLO a.s. Jediný zberný dvor pre celé mesto bol navyše presunutý do inej - menšej časti areálu. Bežné sú tak dlhé rady automobilov, dlhé čakacie doby, podozrievanie návštevníkov zo zbavovania sa odpadu z podnikateľskej činnosti a nedôstojný vzhľad dvora.

-  Chýbajúci zber bioodpadu
Vďaka stále chýbajúcemu zberu a zhodnocovaniu bioodpadu je v Bratislave ročne spaľovaných 2591 ton biologicky rozložiteľného odpadu pričom časť z 110 753 ton komunálneho odpadu tvorí tiež zhodnotiteľná zložka. Namiesto výroby bioplynu alebo kompostu a jeho zhodnocovaniaplatíme za spaľovanie tohto druhu odpadu.

-  Neobnovenie zberu veľkorozmerného odpadu od kontajnerových stojísk
V roku 2007 došlo k zrušeniu zberu veľkorozmerného odpadu do kontajnerových stojísk, čím sa do bratislavských ulíc vrátili najmä skládky nábytku či sanity. Namiesto zhodnocovania tohto odpadu či jeho znovuvyužívania, je zodpovednosť za tento odpad prenesený na bytové spoločenstvá. Pre seniorov či rodiny bez automobilov je znášanie veľkorozmerného odpadu k sídliskovým kontajnerom jediná možnosť ako sa zbaviť odpadu.

-  Chýbajúca koncepcia prevencie vzniku čiernych skládok
Čierne skládky sú dnes odstraňované strojmi čím dochádza k „zoraniu“ miest, kde sa nachádzajú čierne skládky. Namiesto rekultivácie tak dochádza k ďalšiemu devastovaniu územia. Namiesto fyzických bariér či implementácií skrášľovacích zásahov sa v Bratislave notoricky obnovujú tie isté čierne skládky. Namiesto jednorazovej, strategickej  investície, tak platíme za opakované čistenie rovnakých lokalít. Zlyhanie prevencie spôsobilo fakt, že do dnešných dní sme nezaznamenali prípad, kedy by bola právnická či fyzická osoba pokutovaná za vytvorenie čiernej skládky.

-  Nezáujem Magistrátu o iné pozemky
Magistrát má ako jediná samospráva na území Bratislavy celomestskú pôsobnosť. Namiesto vzorného starania sa o zverený verejný majetok a následného upozorňovania ostatných samospráv, súkromníkov či štátnych organizácií na rovnaký prístup ide zlým príkladom a nezvláda sa starať ani o svoje pozemky.

Výsledok činnosti: 4 kroky vpred a 7 vzad.

Bezbariérovosť  - školská známka 4-
+ Nahradenie troch asfaltov Zelenej hliadky na Prístavnej ulici, pri Starom Moste a pozdĺž Trnavskej cesty
Pravdepodobne sa Magistrát v predvolebný rok rozhýbal a zrealizoval prvé bezbariérové nájazdy, ktoré nahradili naše asfalty pozdĺž Trnavskej cesty. Budeme radi, ak budú v tomto trende  pokračovať, lebo máme pripravených ďalších 66 lokalít.

-  Odstránenie asfaltov Zelenej hliadky na Prievozskej ulici bez adekvátnej náhrady
Veľmi nás sklamalo odstránenie našich asfaltov cez Prievozskú ulicu neďaleko križovatky s Miletičovou ulicou. Namiesto nahradenia našich asfaltov vhodným bezbariérovým riešením , tu na chodcov číhajú dva obrubníky postavené na sebe. Dokedy?

-  Absencia koncepcie bezbariérovosti ulíc
Do dnešného dňa chýba Bratislave jednoznačný dokument, ktorý by zaväzoval Magistrát či mestské časti, aby pri rekonštrukciách dbali na debarierizačné opatrenia. Existuje vyhláška 532/2002, ktorá hovorí o minimálnych požiadavkách na riešenie bezbariérovosti, ale jej dodržiavanie sa dostatočne nekontroluje. Nie je preto nič výnimočné vidieť robotníkov opravovať vysoké obrubníky na priechode pre chodcov namiesto toho, aby rekonštrukciu chodníka využili na jeho debarierizáciu.

-  Zhoršenie bariérovosti mesta
Vďaka pokračujúcemu “rozkvetu” množstva reklamných zariadení umiestnených na chodníkoch, najmä v centre mesta, či neregulovanému živelnému parkovaniu možno skonštatovať, že Bratislava je pre chodcov ešte bariérovejšia ako v minulosti. Niekoľko debarierizovaných križovatiek vedľa novostavieb nedokáže vyvážiť  neustále agresívnejšie parkujúce vozidlá (na chodníkoch) či množiace sa reklamné zariadenia na chodníkoch.

-  Zanedbateľná komunikácia s aktívnymi občanmi či združeniami venujúcimi sa bezbariérovosti
Medzi občianskymi združeniami zaoberajúcimi sa bezbariérovosťou ulíc a zástupcami Magistrátu existuje iba vzťah z povinnosti. Spolupráca však nepriniesla žiadne významné či systémové zmeny v oblasti debarierizácie Bratislavy.

-  Nedostatočná debarierizácia ulíc, orientovaná hlavne na novú výstavbu
Bremeno debarierizácie dnes leží na pleciach súkromných developerov, ktorí sú povinní v rámci vyvolaných investícií rekonštruovať existujúce priechody pre chodcov, či budovať nové bezbariérové priechody. Na každú ulicu sa však developeri nedostanú.

Výsledok činnosti: 1 krok vpred a 5 vzad.

Vizuálny smog a vonkajšia reklama – školská známka 4
+ 122 stromov namiesto bilboardov na Bajkalskej
Na Bajkalskej ulici vznikol drobný les novej výsadby, ktorý mal nahradiť bilbordy. Gesto je to sympatické, lenže podľa záberov z Google Maps žiadne bilbordy predtým na tom mieste neboli.

+ 450 odstránených reklamných plôch
Sympatické číslo, ktoré je dôkazom, že súčasné vedenie Magistrátu niečo robí pre znižovanie koncentrácie vonkajšej reklamy. Problémom je však to, že nie je jasné, koľko bolo odstránených bilbordov, koľko plechových dvojnožiek či trojnožiek alebo koľko obyčajných zapichnutých ceduliek. Skutočný vplyv odstránenia týchto zariadení na kvalitu života v Bratislave je tak nejasný.

-  Pokračovanie živelného rozrastania sa vizuálneho smogu
Za posledné štyri roky pribudli v Bratislave desiatky nových reklamných zariadení, ktoré prispeli k ďalšiemu zahusťovaniu mesta vonkajšou reklamou. Magistrát nespravil žiaden zásadný krok k zabrzdeniu prírastku nových plôch.

-  Absentujúca pasportizácia reklamy
Do dnešného dňa nie je stále verejnosti známe, koľko reklamných zariadení vlastne na území Bratislavy je. Jediný oficiálny údaj hovorí o 1500 zariadeniach, z toho tretina je na pozemkoch Magistrátu, tretina je na pozemkoch mestských častí a tretina na súkromných pozemkoch. Avšak už len letmý pohľad na ulice mesta hovorí o tom, že ich reálny stav bude niekoľkonásobne vyšší.

-  Polovičaté a nesystémové kroky znižujúce množstvo nelegálnej či legálnej vonkajšej reklamy
Boj proti vizuálnemu smogu je Magistrátom redukovaný na sporadické akcie, v rámci ktorých jeho zamestnanci vytrhnú reklamné ceduľky, odstrihnú banery zo zábradlí alebo vylepia nálepky na údajne nelegálne zariadenia. To je žalostne málo vzhľadom na to, že Magistrát disponuje nástrojmi, ktorými by mohol vonkajšiu reklamu účinne zaregulovať.

Výsledok činnosti: 2 kroky vpred a 3 vzad.

Parkovacia politika - vysvedčenie

+ Záchytné parkovisko pri Inchebe
Prvé plnohodnotné Park + Ride parkovisko s veľmi pochybným prínosom, nevhodným umiestnením a zatiaľ otáznym prínosom

-  Minimálne množstvo zón s parkovaním iba na vyznačených miestach
Bratislavská samospráva má jedinú možnosť ako zabrániť živelnému parkovaniu na chodníkoch a tým je osádzanie tabúľ informujúcich o zóne s možnosťou parkovať iba vo vyznačených parkovacích miestach. Týchto zón je však veľmi málo a pribúdajú príliš pomaly.

-  Nedostatočný dohľad mestskej polície nad dodržiavaním 1,5-metrovej hranice
Zaparkovaný automobil sa v posledných rokoch stal dominantným prvkom bratislavských ulíc. Rešpektovanie zákonom predpísanej 1,5-metrovej hranice však nie je na mnohých uliciach samozrejmosťou, alebo je toto pravidlo systematicky porušované. Nie je výnimkou vidieť chodcov kráčať po ceste kvôli autám parkujúcim na zablokovanom chodníku. Kto to raz zažil, musí sa pousmiať nad argumentom, že mestská polícia vie iba rozdávať papuče.

-  Nezrealizovaná parkovacia politika
Bratislave chýba parkovacia politika a na uliciach to vidno. Neochota dohodnúť sa na prerozdelení financií je však v prípade súčasného vedenia silnejšia ako snaha o riešenie tohto dlhodobého problému.

Výsledok činnosti: 1 krok vpred a 3 vzad.

Rôzne
+ 27 nových a obnovených cyklotrás
Podporu cyklistiky nemožno tomuto vedeniu odoprieť, ale 27 cyklotrás je naozaj divoké číslo. Aj pri zarátaní trás zložených zo šípok a nastriekaných bicyklov sme 27 nových či obnovených cyklotrás nenašli.

+ Spolurozhodovanie občanov o časti rozpočtu
Zavedenie participatívneho rozpočtu bol významný krok vpred a pilotný projekt aj druhé kolo rozhodovania o niekoľkých tisícov eur z mestského rozpočtu pomohlo rozbehnúť či podporiť rôzne bratislavské projekty. Dnes je však iba v rovine internetovej diskusie a odborný garant OZ Utópia tento mechanizmus nepodporuje.

+ Verejné diskusie k veľkým zámerom
Pozitívny krok umožňujúci občanom sa vyjadriť k zmenám vo  svojom okolí. V prípade negatívnych reakcií však Magistrát nebol schopný brániť verejný záujem, a tak sa diskusia menila na obhajobu.

+ Podporovanie iniciatív
Tomuto bodu opäť nie je čo vyčítať až na ten fakt, že Magistrát zvykne podporovať či využívať dobrovoľníkov aj v rámci základných činností, ktoré by mal sám plniť. Či už je to údržba čistoty alebo jednoduchá rekultivácia verejného priestoru. V Bratislave ešte nebolo toľko možností dobrovoľne sa realizovať ako v posledných štyroch rokov. Dobrovoľná pomoc obyvateľov je potrebná stále viac namiesto toho, aby Magistrát postupne preberal zodpovednosť od dobrovoľníckych organizácii a aktivít.

-  45-tisíc m2 opravených ciest
Toto nie je úspech ani výsledok, ale povinná údržba verejného majetku.

-  Zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok
Kto sa niekedy snažil dopátrať k zmluvám či faktúram konkrétnej spoločnosti na webe Magistrátu, mi dá isto za pravdu, že tak neprehľadné rozhranie môže byť uspokojivé iba pre niekoho, kto si chcel spraviť “fajku” na svojom to-do liste. Bez vyhľadávania podľa názvu, s faktúrami vo výpisoch (nie samostatne) je povinné zverejňované splnené iba formálne. Pre bežného užívateľa je však utrpením.

-  Náhodný výber znalcov
Tento bod je veľmi kontroverzný vďaka zisteniam, ktoré poukázali na neférový výber znalcov. Kauza výberu znalcov stála funkciu vedúceho správy nehnuteľností Ivana Krištofa.

-  Nespoľahlivosť Magistrátu ako partnera
Vzťah Magistrátu a Zelenej hliadky bol pozitívny až do bodu, kedy sme začiatkom roka 2013 nezačali kritizovať súčasné vedenie Magistrátu za nečinnosť a zodpovednosť za  katastrofálny stav odpadového hospodárstva, ktorého následky sme odstraňovali v rámci našich dobrovoľníckych podujatí. Vyhrážali sa nám pokutou za dobrovoľný zber odpadu, ale zároveň nás OLO zaradilo medzi svojich partnerov. Keď sme chceli presadiť viac peňazí na čierne skládky, tak sme museli písať otvorený listpripomenúť sa. Nami navrhované opatrenia ako umiestnenie fotopascí či transparentné informovanie o likvidácií čiernych skládok boli implementované po 1,5 roku a aj to polovičato. Navyše, Magistrát nejaví proaktívny záujem o riešenie problematiky. Robí to, čo musí a reaguje na podnety aktívnej verejnosti, keď musí.

Celkovo tak Bratislava v rokoch 2010-2014 v rámci tém odpadového hospodárstva, bariérovosti, vizuálneho smogu a parkovacej politiky spravila 12 krokov vpred 22 krokov vzad.

3.       Predvolebné sľuby na roky 2014-2018
Odpadové hospodárstvo
Podporím budovanie zberných dvorov v mestských častiach ako Nové Mesto, Dúbravka, Devínska Nová Ves a Staré Mesto.
Pozitívny a veľmi dôležitý krok smerom k znižovaniu množstva odpadu všetkého druhu, ktorý sa povaľuje v lesoch, poliach či zeleni v Bratislave. Otázne zostáva financovanie a nastavenie fungovania takéhoto dvora. Pokiaľ by sa totiž stal zberný dvor v Rači vzorom pre ostatné, tak vznikne v Bratislave sieť lokálnych dvorov so zanedbateľným prevenčným účinkom.

Rozpracujem systém likvidácie nelegálnych, čiernych skládok v rámci mesta a to nielen formou fotopascí, ale tiež aktívnou spoluprácou s verejnosťou.
K tvorbe takéhoto systému by sme sa radi pridali, nakoľko naše niekoľkoročné skúsenosti s terénnou prácou pri likvidácií čiernych skládok nám dodali dostatok skúseností a poznatkov. Všetci veríme, že sa nebude jednať iba o ďalší šuflíkový dokument ako Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Bratislava či koncepcia riešenia problematiky bezdomovectva, ktoré zatiaľ nepriniesli reálne výsledky.

Zavediem pravidelné aj náhodné kontroly čistenia mesta v rámci skvalitnenia letnej a zimnej údržby, aj za účasti verejnosti.
Tento bod je zarážajúci, keď si uvedomíme, že v súčasnosti sa v Bratislave nerealizujú pravidelné a náhodné kontroly čistenia mesta. Vysvetľuje to fakt, že ročne sa v tomto meste do čistoty investuje 6,1 milióna eur a nejak to na čistote ulíc nevidieť. Toto treba zaviesť okamžite.

Bezbariérovosť
Magistrát mesta spracuje územný generel rozvoja cyklistickej a pešej dopravy v meste.
Vývoj príprav tohto dokumentu budeme pozorne sledovať a podobne ako v prípade systému likvidácie skládok budeme presadzovať záväznosť tohto dokumentu a nevyhnutnosť menovať zodpovedné osoby s postihmi pre nich v prípade nesplnenia úloh.

Podporím projekt rozšírenia peších zón, na frekventovaných peších ťahoch zrušenie parkovania áut na chodníkoch a budem presadzovať chodníky bez bariér.
Veľké očakávania sú vkladané aj do tohto bodu. Za posledné štyri roky totiž pribudlo iba zanedbateľné množstvo ulíc či priestorov, kde sa chodci cítia naozaj vítaní.

S odborníkmi pripravím pravidlá pre tvorbu verejných priestorov v Bratislave
Praha nedávno pripravila podobný dokument a pozitívne prekvapila odbornú verejnosť. Zároveň rozhnevala podnikateľov najmä v oblasti vonkajšej reklamy. Príprava takéhoto významného dokumentu si bude vyžadovať vysoko profesionálny a nezávislý tím architektov a urbanistov spolu s participatívnym procesom verejnosti. S podobnými nezávislým inštitúciami a participáciou verejnosti však súčasné vedenie nemá skúsenosť.

Vizuálny smog a vonkajšia reklama

Naďalej budem zástancom znižovania vizuálneho smogu a budem presadzovať, aby namiesto bilbordov mesto sadilo stromy.
Ďalší pozitívny bod. Primátor sa však doteraz netváril ako zástanca znižovania vizuálneho smogu. Za jeho primátorovania totiž vyrástlo v Bratislave niekoľkonásobne viac reklamných plôch ako stromov. Veríme v jeho premenu.

Parkovacia politika

Budem presadzovať projekt regulovaného rezidentského parkovania, ktorý zvýhodní obyvateľov Bratislavy a prinesie im lepšie parkovanie v mieste trvalého bydliska.
Veríme v úspešné ukončenie ságy menom Parkovacia politika v najbližších 4 rokoch.

Rôzne
Budem aktívne podporovať dôležitý fenomén v živote mesta – dobrovoľníctvo
Tu sa má Magistrát ešte veľa čo učiť. Dobrovoľníci sa totiž buď bránia spolupráci s Magistrátom, alebo sú postavení do role neplateného zamestnanca úradu. Okrem aktívnej podpory potrebuje Bratislava aj diskusiu na tému postavenia dobrovoľníctva v Bratislave a jeho prínosu pre toto mesto.

Celkovo je volebný program na roky 2014-2018 veľmi vágny. Existuje v ňom minimum jasných záväzkov a jedná sa skôr o akési vyjadrenia s úmyslom podporiť zlepšenie života v Bratislave. Koncom ďalšieho volebného obdobia bude preto veľmi zložité tento program naplno vyhodnotiť.

Aby sme však neboli voči pánovi primátorovi nefér, tak sa v piatok pozrieme na volebné programy ostatných kandidátov a ich nápady pre oblasti odpadového hospodárstva, bezbariérovosti, vizuálneho smogu a parkovacej politiky.

Matúš Čupka
Zelená hliadka
www.zelenahliadka.sk
www.facebook.com/zelenahliadka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?