5. časť - Zákulisie vizuálneho smogu v Bratislave (kauza PRE SENT) - Ako ďalej?

Autor: zelenahliadka | 15.10.2014 o 12:07 | (upravené 11.11.2014 o 10:54) Karma článku: 13,75 | Prečítané:  14745x

Ubehlo 1,5 týždňa odkedy sme zverejnili náš prvý článok na tému reklamných zariadení spoločnosti PRE SENT. Článok si prečítali tisíce ľudí, ktorým na tomto meste záleží a namiesto reklamných zariadení by radi videli lavičky, koše, stromy, kvitnúce kvetnáče, alebo len skrátka priestor kde by sa Bratislavčan mohol cítiť ako človek. Nie ako oslík vedený alejou reklamy, ale ako obyvateľ európskej metropoly. Niečo sa jednoducho musí zmeniť v našom Bilbordovom Ceduľkove. Ako ďalej?

Celá PRE SENT kampaň začala ešte v júni tohto roka, kedy ma reklamná trojnožka na Vajnorskej ulici skoro stála hlavu. Ako som sa vykláňal spoza reklamného zariadenia postaveného pol metra pred priechodom, tak mi vôbec nenapadlo, akú pavučinu zvláštnych okolností okolo týchto zariadení nájdeme.Našli sme množstvo príkladov ako sú tieto reklamné nosiče zvláštne umiestňované. Viaceré na miestach ohrozujúcich bezpečnosť, iné zavadzajúce v ceste, agresívne útočiace na pozornosť okoloidúceho a nad niektorými miestami sa človek už len pousmial. To že mnohé sú podľa nášho názoru umiestnené v rozpore nielen s povolením Magistrátu, ale aj v rozpore s cestným zákonom a zákonom o cestnej premávke, je len čerešničkou na torte.

Finančné pozadie tejto spoločnosti nás neskôr mnohých priam vytočilo do červena. Fakt že niekto platí len za konštrukciu trojnožky či štvornožky pričom v strede je „akože“ verejnosti dostupný priestor je sám o sebe až absurdný. Rovnako ako realita, v ktorej 428 reklamných zariadení zaberá spolu 32 metrov štvorcových. To že spoločnosť platí Magistrátu za svoje zariadenia 19388 eur, či skôr 11680 eur ročne tak vôbec neprekvapí. Je to minimálna suma, 0,0005% príjmov tohto mesta. V spoločnosti PRE SENT a súvisiacich firmách sme potom našli osoby s minulosťou či súčasnosťou v politickom hnutí KDH.

Spísali sme 84-stranovú analýzu, 5 článkov pre toto blogovisko, doručili tri výtlačky našej analýzy na Magistrát, Miestny úrad Staré Mesto a do spoločnosti PRE SENT. Téma zaujala, upútala pozornosť a teraz akoby pomaly odchádzala do stratena. Toto je ilustráciou skúsenosti, ktorou si žiaľ prešiel nejeden aktívny obyvateľ tohto mesta. Upozornil na problém a nič sa nestalo... My sme na seba zobrali úlohu audítorov, obehli sme všetky pre nás známe reklamné zariadenia PRE SENT, spísali a zverejnili prehľadnú analýzu týchto zariadení, písali sme články, vzniklo výstižné video na portáli .týždeň. Stovky hodín dobrovoľnej práce a tisíce hodín trávených čítaní naších výstupov ľudmi túžiacimi žiť v meste, kde verejný záujem víťazí nad dravosťou podnikateľov túžiacich po zárobkoch z reklamných zariadení.

Zo strany Magistrátu však neprišla jediná reakcia, Miestny úrad Staré Mesto nenapísal či nepovedal na túto tému ani čiarku. Spoločnosť PRE SENT informovala na svojom profile o tom, ako sa stali obeťou očierňujúcej kampane založenej na klamstvách a polopravdách. Po výzve mnohých, aby toto tvrdenie vysvetlili, však svoj príspevok zmazali.

Kauza PRE SENT nám v rámci svojej kratučkej 1,5-týždňovej histórie naplno ukázala realitu vzťahu medzi aktívnym občianstvom a našimi volenými zástupcami na Magistráte a na Starom Meste. Namiesto podpory zo strany primátora či starostky Starého Mesta a prebratia žezla pri riešení problémov v oblasti vizuálneho smogu prišlo mlčanie, zapichnutie hlavy do piesku a tvárenia sa, že sa nič nedeje. Stratégia je to účinná...sami vidíme ako klesá čítanosť článkov na túto tému, okrem časopisu .týždeň nevznikla na túto tému žiadna iná reportáž.

Čo to hovorí o našich samosprávach? Smutný fakt a tým je zbabelosť našich volených zástupcov. Zbabelosť byť konfrontovaný so zložitou situáciou, v ktorej podnikateľ dlhé roky ťaží z výhodných podmienok môže vyrábať zisk na úkor nás všetkých (a to za minimálnu cenu). No a ten by mal zrazu prísť o svoje reklamné zariadenia. Prečo by mal? Lebo sa to nejakej Hliadke nepáči?

Na Primacionálnom námestí a ani na Vajanského nábreží totiž evidentne nechápu to, že tu nejde o konflikt medzi nespokojnými občanmi a spoločnosťou PRE SENT. Tu ide o ilustráciu dlhoročného zlyhávania mocných tohto mesta hájiť verejný záujem túžiaci po živote vo vyspelej metropole s kvalitnými verejnými priestormi, ktoré sa vám nesnažia iba niečo predať, alebo nám pod nohy hádzať rôzne reklamné zariadenia. Rovnako nechápu, že živelné rozrastanie sa reklamných zariadení PRE SENT je iba ukážkou zlyhania správy zvereného majetku, ktorý je budovaný z peňazí nás všetkých, daňových poplatníkov. My sme sa poskladali totiž na ten stĺp verejného osvetlenia, ktorý si potom niekto obstaval svojou reklamou.

A už vôbec nechápu, že tu nejde v podstate ani o tie reklamné zariadenia, ale o zmysel aktívneho občianstva. Ľudí trápi konkrétny problém, venujú sa mu, skúmajú ako sa veci majú, dajú samospráve o probléme vedieť a čakajú riešenie. A ak všetky stovky dobrovoľníckych hodín odpracovaných v prospech tohto mesta a všetky desiatky najazdených kilometrov pri mapovaní týchto plôch vyletia von oknom, tak záujem o veci verejné dostane päsťou cez tvár. Aký zmysel má dobrovoľná práca v prospech tohoto mesta, keď to sa vám následne otočí chrbtom? Potom sa vám smeje do tváre nepravidelnými PR aktivitami pri vytrhávaní desiatok ceduliek, spílení zopár dvojnožiek a odstránení niekoľkých bilbordov po dohode s ich majiteľmi.

Chápem politikov aj úradníkov tohto mesta, že sa boja. Boja sa, že by niekde neudržali tú vysokú hradbu byrokracie, obrovskú spleť pravidiel či nariadení a univerzálnu platnosť vyjadrení „to sa nedá“ alebo „nie sú peniaze“. Vedia, že ak by niekde povolili, tak sa cez tú štrbinu na nich vyplavia desiatky a desiatky problémov, káuz, ututlaných problémov a vráti sa im neriešenie dlhodobých problémov, spôsobených budovaním našej potemkinovskej dedinky.

Rovnako sa obávam, že si zrejme neuvedomujeme aké zanedbateľné sú vlastne tie PRE SENT trojnožky v porovnaní s bilbordoradiami, megabordami, bývalými telefónnymi búdkami a všeličím možným ďalším. Vo vonkajšej reklame, ako nám naznačila kauza PRE SENT, sa totiž nehrá o malé peniaze. Ide o veľký biznis a chobotnicu, ktorá prerastá do podnikateľkých kruhov, lokálnej i celoštátnej politiky a do našich byrokratických úradov. Je to jeden Augiášov chliev, ktorý postupne napĺňali aktívne či pasívne všetky predchádzajúce vedenia tohto mesta vrátane toho dnešného.

Ako ďalej?

Pokračovať ďalej. Nezvesiť hlavu pred touto smutnou realitou. To najzložitejšie už máme za sebou v prípade trojnožiek či štvornožiek spoločnosti PRE SENT. Máme zanalyzované odkiaľ sa vzali, za akých podmienok tu existujú, aké zanedbateľné financie tomuto mestu platia a tiež vieme, že nás to trápi.

Preto nepoľavíme. Budeme sa pripomínať, budeme ďalej o tejto téme písať až kým toto vedenie mesta spraví prvý zásadný krok smerom k zvráteniu trendu rozrastania sa vonkajšej reklamy na úkor nás všetkých. Spoločnosť PRE SENT je tu iba drobným hráčom, ale niekde začať musíme. Nech už ju chránia politické dohody, konexie, či čokoľvek čo bráni pochopeniu toho čo všetko tomuto mestu tieto zariadenia berú a ako málo nám vracajú späť.

A budeme pokračovať.

Za odbornú pomoc a spoluprácu pri vzniku tejto analýzy ďakujeme neziskovej organizácii Slovenské centrum právnej asistencie  (   www.bezplatnaasistencia.sk; info@bezplatnaasistencia.sk)

Matúš Čupka

Zelená hliadka

www.zelenahliadka.sk

www.facebook.com/zelenahliadka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?