Ako Bratislava nebojuje proti grafitom a sprejerom

Autor: zelenahliadka | 3.2.2014 o 10:00 | Karma článku: 12,56 | Prečítané:  10425x

Vzhľadom na rozsah a významnosť problému ničenia verejného priestoru v Bratislave v podobe ilegálnych grafitov, sme sa rozhodli tomuto problému venovať. Celkom na začiatok je treba povedať, že grafity môžu mať podobu vandalizmu, ale môžu mať aj podobu umenia. Grafity ako umenie sa zaraďuje do oblasti „street art“ (pouličné umenie) a jeho najznámejším predstaviteľom je takmer bez pochýb Banksy z Veľkej Británie. V Bratislave však obvykle nejde o tento prípad, lež o poškodzovanie cudzieho majetku sprejovaním a písaním fixkami.

Základné údaje

Vandalizmu v podobe grafitov sa venuje program Graffiti Hurts (grafity ubližujú), ktorý na sa svojej stránke www.graffitihurts.org tejto téme obsiahlo venuje a ponúka množstvo údajov i zozbieraných skúseností. Tým hlavným poznatkom je zrejme to, že grafity sú podľa zisťovania v Spojených štátoch najčastejšou podobou vandalizmu na súkromnom majetku, pričom tvoria až 35 % prípadov z tohto vandalizmu. Graffiti Hurts ďalej uvádza, že takmer 80 % grafitov tvoria takzvané tagy, čo sú vlastne len načmárané skratky alebo prezývky či už samotného autora tagu alebo nejakej skupinky, ktorá si takto „značkuje“ teritórium. Je zrejmé, že tieto tagy nemajú s umením nič spoločné a ich estetická a spoločenská hodnota je záporná, pretože sú spojené s poškodením cudzieho majetku.

Čo sa týka páchateľov, podľa Graffiti Hurts väčšinu tvoria chlapci vo veku 12 až 21 rokov. Dievčatá tvoria zhruba 15 % z vandalov. Inými slovami, sprejovanie najviac láka deti a puberťákov, ktorí po dosiahnutí dospelosti spravidla z tejto činnosti vyrastú. Za hlavné pohnútky k sprejovaniu sa považujú dosiahnutie slávy, rebélia, sebavyjadrenie a prejav sily.

Nelegálne sprejovanie je v Slovenskej republike trestným činom poškodzovania cudzej veci. Podľa § 256, ods. 1 Trestného zákona, kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Na základe rozsahu spôsobenej škody a iných skutočností umožňuje Trestný zákon odsúdiť páchateľa aj na dlhšiu dobu.

 

Čo sa s tým dá robiť

Rozsah problému sprejovania v Bratislave je všeobecne známy. Zďaleka to nie je jediný problém podobného druhu v tomto meste, keďže by sme za podobné problémy mohli označiť napríklad vizuálny smog alebo všadeprítomné plagáty či nálepky (často len zvyšky plagátov a nálepiek). Grafity, okrem toho, že sú späté s poškodzovaním majetku, obvykle budov, vyvolávajú pocit špiny, neporiadku a zanedbanosti verejného priestoru. Naskytá sa otázka, čo sa s tým dá robiť a čo sa s tým aj skutočne robí. Možností ochrany je niekoľko.

Obľúbeným nápadom je poskytovanie legálnych stien či zón pre sprejerov. Tie majú slúžiť na to, aby sa sprejeri venovali svojmu koníčku v na to určených priestoroch, a tým pádom by nemali poškodzovať, resp. výrazne menej by mali poškodzovať priestory, ktoré na sprejovanie určené nie sú. Zabúda sa pri tom na samotnú podstatu nelegálneho sprejovania a hádam aj vandalizmu ako takého, ktoré je spravidla bezprostredne späté s adrenalínom a bojom (proti systému, polícii, generácii, všetkému… vyberte si). Na stránke Graffiti Hurts sa ohľadom tohto riešenia uvádza nasledovné:

„Legálne steny sú ako prostriedok odstrašovania či prevencie pred grafitmi prevažne neúčinné. Viac ako tucet miest v Kalifornii, Illionoise, Connecticute a iných štátoch vyskúšalo ‚legálne‘ steny a všetky ich vyhodnotili ako neúčinné. Legálne steny odosielajú zmiešané posolstvo – podporovanie grafitov v úmysle zbaviť sa grafitov. Obecné záznamy naznačujú, že zo začiatku síce môžu pomáhať, avšak po istom čase sa grafity rozšíria aj do oblastí v okolí. Údaje taktiež neukazujú žiaden pokles v zatknutiach za grafity v mestách, kde sú legálne steny.“

Medzi účinné prostriedky ochrany pred grafitmi patrí najmä čo najrýchlejšie odstránenie grafitov, teda do 24, nanajvýš do 48 hodín. Tento postup, ak je vytrvalý, by mal sprejerov dostatočne odradiť, pretože ak ich dielo prakticky hneď zmizne, nemá veľký zmysel sa unúvať vytvárať ďalšie a ďalšie diela. Nevýhodou tohto riešenia je, že je náročné na peňažné prostriedky a samozrejme vyžaduje pohotové konanie. Treba poznamenať, že rovnaké platí napríklad o údržbe ciest v prípade sneženia, takže rýchle odstraňovanie grafitov zase nie je také nereálne, ako by sa mohlo zdať.

Jednoduchším nástrojom je ošetrenie plôch, a to najmä tých, ktoré sú nejakým spôsobom rizikové. Ošetrenie je možné vykonať buď maľbou, alebo protigrafitovým náterom. Nástenné maľby sú vhodným riešením, pokiaľ do nich môžu byť zapojení ľudia zo samotnej komunity, teda napríklad školáci, miestni umelci alebo iné rešpektované osoby. Základnou úvahou je to, že sprejeri nebudú poškodzovať tieto maľby, keďže sa na nich podieľala celá komunita, ktorá na svoje dielo pociťuje patričnú hrdosť.

Protigrafitové nátery sú látky, ktoré sa nanesú na povrch natretím alebo nastriekaním. Na tieto nátery sa látka v spreji alebo vo fixke nedostatočne prichytí, tým pádom sa dá ľahko umyť, obvykle iba pomocou vody. Väčšinu takýchto náterov treba umyť vždy po znečistení sprejerom a naniesť na povrch novú vrstvu ochranného náteru. Niektoré nátery látku odpudzujú a tá viac alebo menej stečie, čo sprejerove dielo zničí. Aj z takéhoto náteru však treba ostávajúci sprej zmyť. Treba mať na pamäti, že protigrafitové nátery, pokiaľ nie sú pravidelne udržiavané (umývané), nemajú žiaden zmysel. Za protigrafitové nátery v istom zmysle slova možno považovať aj obyčajné nátery, ktoré sú pre vandalov menej príťažlivé, teda najmä tmavé, pestrofarebné a textúrované nátery. Tieto vraj nie sú tak často poznačené grafitmi, pretože pre sprejerov nepredstavujú vhodné „maliarske plátno“.

Projekt Graffiti Hurts vymenúva množstvo prevenčných opatrení pred grafitmi, pričom ide v mnohých prípadoch o komplexné riešenia. Napríklad údržba verejných priestranstiev, povzbudzovanie k nahlasovaniu trestných činov, vzdelávanie mládeže ohľadom tejto problematiky a tak ďalej. Komplexné riešenia sú určite dobrá vec a majú tú výhodu, že neriešia len jeden problém, ale rovno niekoľko naraz. Na druhú stranu, obvykle vyžadujú toľko úsilia a samozrejme peňazí, že sa s nimi ani nezačne.

Samozrejme, riešenie môže mať aj represívnu podobu, teda sprejeri, ktorí spáchali trestný čin, by podľa zákona mali byť náležite potrestaní. K tomu je obvykle potrebné prichytiť vandala pri čine, alebo ho aspoň zaznamenať pomocou kamery tak, aby bol identifikovateľný. Možno očakávať, že potrestanie niekoľkých vinníkov by na ostatných pôsobilo ako zdvihnutý varovný prst. Naopak, ľahostajný prístup necháva odkaz v znení „robte si, čo chcete“. A aj si robia.

 

Stav v Bratislave

Načrtol som, čo sa s týmto problémom dá robiť, teraz poviem, čo sa s ním skutočne robí. V záujme zistiť, ako postupujú samosprávy vo veci ochrany pred grafitmi, som podal žiadosti o sprístupnenie informácie všetkým mestským častiam a magistrátu hl. m. SR Bratislavy. Všetky samosprávy na žiadosti odpovedali. Niektoré hneď, niektorým to trvalo skoro dva týždne. V žiadostiach som všetkým samosprávam položil tri rovnaké otázky:

  1. aké vykonali činnosti za rok 2013, smerujúce k odstraňovaniu grafitov či prevencii pred nimi a koľko na to použili peňazí,
  2. koľko objektov za rok 2013 ošetrili protigrafitovým náterom a koľko na to použili peňazí,
  3. koľko objektov v ich správe je v súčasnosti chránených pred grafitmi protigrafitovým náterom.

Výsledky zisťovania zhŕňa nasledovná tabuľka.

Samospráva Aké činnosti proti grafitom? Koľko ošetrení náterom? Koľko náterom ošetrených objektov?
Hl. m. SR Bratislava podchod Staromestská, 0 €; most SNP, 144 € žiadne žiadne

Čunovo

žiadne žiadne žiadne
Devín žiadne žiadne žiadne
Devínska Nová Ves žiadne žiadne žiadne
Dúbravka ošetrenie maľbou, ? € žiadne žiadne
Jarovce žiadne žiadne žiadne
Karlova Ves žiadne žiadne žiadne
Lamač žiadne žiadne žiadne
Nové Mesto žiadne žiadne žiadne
Petržalka údržba podchodu na ŽST Petržalka, 1224 € žiadne 1 (podchod ŽST Petržalka)
Podunajské Biskupice žiadne žiadne žiadne
Rača (poskytnutie stien) žiadne žiadne
Rusovce žiadne žiadne žiadne
Ružinov park Andreja Hlinku, 0 € 1 (park Andreja Hlinku) 1 (park Andreja Hlinku)
Staré Mesto žiadne žiadne 1 (ZŠ M. Hodžu, Škarniclova ul.)
Vajnory žiadne žiadne žiadne
Vrakuňa žiadne žiadne žiadne
Záhorská Bystrica žiadne žiadne žiadne

Dokopy až trinásť mestských častí nevykonalo za uplynulý rok žiadne činnosti proti grafitom. Hlavné mesto v spolupráci s J&T Real Estate odstránilo grafity v podchode pod Staromestskou ulicou a, ako uvádzajú, „následne boli spravené umelecké grafity.“ tento projekt nestál hlavné mesto nič, pretože ho financoval investor. Okrem toho boli odstránené grafity z pamätnej tabule na rampe mosta SNP zo strany Rybného námestia, na čo hlavné mesto vynaložilo 144 €.

Podľa vyjadrenia miestneho úradu Rače, táto mestská časť poskytla steny na realizáciu legálnych grafitov na detskom ihrisku na Mudrochovej ulici, na detskom ihrisku na Sklabinskej ulici a na oplotení domova sociálnych služieb na Strelkovej ulici. Ako som písal vyššie, poskytovanie takýchto stien ťažko možno označiť za ochranu pred grafitmi, ale prinajmenšom možno oceniť snahu Rače problém riešiť. Z mestskej časti Dúbravka odpísali, že ošetrili maľbou stenu v amfiteátri na Ulici Violy Valachovej a zároveň dodali, že grafitmi sú hlavne znečistené podchody pod ulicou Saratovská a M. Sch. Trnavského, ktoré sú však v správe hlavného mesta. Neuviedli však, koľko ošetrenie maľbou stálo.

Petržalka uviedla, že za celoročnú údržbu podchodu na ŽST Petržalka, pod ktorú spadá aj pravidelné odstraňovanie grafitov, zaplatila 1 244 €. Napokon Ružinov zabezpečil odstránenie grafitov a použitie protigrafitového náteru v parku Andreja Hlinku bezodplatne. Tým zároveň možno na základe zistených skutočností povedať, že za uplynulý rok bol protigrafitový náter mestskými časťami a hlavným mestom použitý iba v jednom prípade, teda v zmienenom parku Andreja Hlinku. Mestská časť Ružinov vydala rozhodnutie, v ktorom odmietla moju žiadosť v prípade druhej a tretej otázky, lebo, podľa ich slov, „nemajú požadované informácie k dispozícii“.

V súčasnosti sú teda v Bratislave protigrafitovým náterom ošetrené tri objekty, ktoré sú v správe mestských častí alebo hlavného mesta. Ide o spomínaný podchod na ŽST Petržalka, o bližšie nešpecifikovaný objekt v parku Andreja Hlinku a o ZŠ M. Hodžu na Škarniclovej ulici v Starom Meste.

Treba poznamenať, že táto bilancia neznamená, že väčšina mestských častí je voči problematike grafitov ľahostajná. Grafity totiž nie sú všade rozšírené rovnako a niekde predstavujú väčší problém, inde menší. Z Lamača napríklad odpísali, že tento problém v ich mestskej časti nie je natoľko rozšírený, takže nebolo potrebné ošetrovať budovy v ich správe protigrafitovým náterom.

Napriek tomu, mesto ako celok toho v záujme ochrany pred grafitmi za rok 2013 urobilo žalostne málo a podľa všetkého tomu tak bolo aj dávnejšie v minulosti. V opačnom prípade by objektov ošetrených protigrafitovým náterom bolo výrazne viac. Zrejme najvýraznejším činom proti grafitom za minulý rok bolo pomaľovanie podchodu pod Staromestskou ulicou, čo však financovalo J&T Real Estate. Tento počin bol navyše kritizovaný, keďže pomaľovaním došlo k zničeniu travertínového obkladu v podchode.

Mesto, ktoré je platené z daní občanov, na ochranu pred grafitmi nevynaložilo takmer žiadne peňažné prostriedky. Možno tak povedať, že nesmierne znečistenie mesta grafitovým vandalizmom tu nie je ani tak preto, že by mesto nevládalo proti nemu bojovať, ale preto, že nerobí takmer nič.

 

Sprejeri si robia, čo chcú

Na záver ponúkam ukážku arogancie a ochutnávku mentality niektorých sprejerov. Tí svoje činy považujú za chvályhodné a vystavujú ich na internete. Napríklad toto video ponúka náhľad do myslí konkrétnej skupiny vandalov.

Na Facebooku sprejeri zverejňujú svoje diela aj prostredníctvom stránky Graffiti Slovakia, kde je nelegálnym grafitom venovaný celý jeden album plný fotografií (kliknutím na obrázok sa zobrazí v plnom rozlíšení).

Album Ilegal

Poškodené budovy radostne chvália a komentujú, často pod vlastnými menami.

Graffiti Slovakia

 

Pokiaľ chceme, aby si naše mesto vážili samotní domáci, prisťahovalci, ale aj turisti, tak sa oň musíme starať. V opačnom prípade bude Bratislava synonymom pre zanedbané a špinavé mesto.

 

Jakub Lipták

Zelená hliadka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?